Ako prežiť v hypermarkete?!

Veľké skladačky v okrajových častiach miest sa na Slovensku množia ako choroba. Ak mesto nemá minimálne 2-3, nestojí za reč. Ohradí sa veľká plocha, dovlečú sa veľké kúsky stavebnice, postaví sa kostra, obije sa to plechom, v lepšom prípade ďalšími skladačkami, vyhradí sa miesto pre čo najväčší počet áut a hypermarket, zjednodušene, je na svete. Ale povedal vám niekedy niekto, ako sa v ňom nakupuje? Len sa postavia, a všetci očakávajú, že to budete vedieť. My sme sa podujali, v tradícii prvenstiev na našom portáli, byť prví v tom, kto vás poučí ako sa v spleti týchto mega obchodov vyznať.

V prvom rade si rozmyslite, či sa vám vôbec oplatí trepať sa až tam, či všetko, čo potrebujete, nenájdete v najbližších potravinách. Ak ste už rozhodnutí, najprv si treba vybrať, do ktorého sa vyberiete. Prvý z nich, nazvime ho KampfLand, hneď vyškrtnime. Keď ste sa už vybrali do hypermarketu, tak si vyberte riadny, nie túto prerastenú večierku. Má mnohé nevýhody:

1. predavačkám neverte, ony sa riadia heslom „čím väčší úsmev, tým väčší o**b“

2. majú tam kopu nezmyselných uličiek, ktoré slúžia na to, aby ste tam zablúdili a nenašli východ, tým pádom tam strávite viacej času, a budete nútení nakupovať.

3. keď potrebujete pomoc, slúžia na to akési vypínače, ktorými môžete pravdepodobne asi len zhasnúť svetlo.

4. nenájdete tam ani jeden klasický slovenský keksík - Horalky, Tatranky, Kakaové rezy, Mila, Kávenky a podobne.

5. nemôžete platiť platobnými kartami.

6. už pri vchode vidíte nápis „ozaj lacné“, čo hovorí za všetko.

Takže vidíte, že ísť do KampfLandu sa neoplatí. Ideme ďalej. TRESKO je ďalší hypermarket, dalo by sa povedať, že praotec hypermarketov na Slovensku. Lebo ho pred troma rokmi postavili ako prvý. Podľa toho aj vyzerá. Je to obrovská škaredá kocka obitá plechom. Celá bielo-modrá. Čím viac bielo- modrých pruhov vidíte na hypermarkete, v o to väčšom meste sa nachádzate. Okolo vždy jazdí strašne veľa áut takže je možné, že keď ste nútení prenajať si jeden z košíkov, nemusíte sa ani pre hustú premávku dostať dnu. Prípadne vás niečo zrazí. Auto alebo iný šialenec s košíkom. Vnútri zasa tiež nie je bohvieaký kľud, premávajú sa tam slečny na kolieskových korčuliach, ktoré pravdepodobne slúžia na rozháňanie davu. Ak sa nudíte, môžete si nabrať plný košík tovaru a zabaviť sa snímaním ean-kódov na výrobkoch pomocou takých zvláštnych modrých škatuliek rozvešaných po stĺpoch. Očarujúco to pípa. Ak vás to omrzí, môžete si prečítať noviny, vypočuť si hudbu, zahrať si hru, najesť sa ochutnávok, nasprejovať sa a tváriť sa, že len skúšate, a podobne.

V Tresku, ale bohužiaľ nepoznajú fyziku nevšímajú si ani akí sú ľudia vysokí a tak stavajú fľašky s minerálkou, alebo nábytok, podobne ako televízory do výšky asi piatich metrov. Čiže je veľmi nekorektné od majiteľov Treska, že vám neponúkajú pri vstupe podpis zmluvy „vstup na vlastné nebezpečie“. Musíte si dávať pozor, aby ste neurobili čosi podozrivé, napríklad keď si vyberáte peňaženku z bundy, môže to pre slečny z bezpečnostného kamerového systému znamenať bezočivú krádež a pri východe na vás už môžu čakať dvaja páni v sakách. Tí vás niekam pozvú... ale to nebudem rozvádzať. Majú tam aj veľmi veľa vecí - konkrétne oblečenie, ktoré je dobré pre priaznivcov uniforiem - pretože ak si niekto niečo také kúpi, musí si byť vedomý, že to isté bude mať oblečené polovica mesta. Zvlášť ak je tam nápis „výpredaj“.

No, ale presunieme sa do ďalšieho hypermarketu, tým je Kárfur. Tento prišiel z Francúzka, takže je podobný ako Tresko, má aj tú istú trikolóru. Čo nie je nič zvlášť originálne, ale Francúzko je predsa len niečo viac extra tak sa od Treska líši najmä lavičkami vo vnútri hypermarketu. A že predavačky z Informácií by vám rozmenili aj modré z neba.

Hlavným zámerom oboch týchto hypermarketov je vydať čo najviac letáčikov z papieru, ktoré by sa čo najdlhšie udržali na svete. Najímajú si na to špeciálnych puberťákov, ktorí sa prechodne správajú ako vírus a roznášajú ich letáčiky do všetkého čo sa aj minimálne podobá schránke (samozrejme len za vidinou rýchleho zárobku).

Ešte sa nachvíľu vrátim ku KampfLandu, tam zas vydávajú prečudesné noviny zo smradľavého papiera, ktorý sa dá jednoducho recyklovať, čo má vytvárať dojem - KampfLand šetrí životné prostredie, v skutočnosti však len ide o to, že tento papier je lacnejší. Na poslednej strane je niečo ako „archív vtipov, ktoré ste už sto krát počuli“, takže túto stranu odporúčam vynechať. Alebo vynechajme radšej celý tento takzvaný "KampfLand Tip".

Ďalší cudzinec na poli hypermarketov je HajperNova, z druhej polovice názvu je väčšine národa hneď jasné, v ktorom štáte tento malý zázrak vznikol. Priniesol nám malú zmenu v tom, že nebuduje modro biele škatule, ale žlto biele. No a tieto farby ešte dopĺňa modrá. Škatule HajperNovy sú veľké asi ako normálny supermarket, čo znamená, že je v ňom napchatý menší počet tovaru. Väčšinou aj menší počet šialených zákazníkov, bažiacich za všetkými zľavami počnúc „lacnejšie o 0,1%!“.

Jediný slovenský zástupca na poli hypermarketov je samozrejme naša najväčšia potravinová sieť, skrývajúca sa za veľavravný názov „Dženota“, ktorá je ešte navyše družstvo, čo jej pridáva na záhadnosti. Kto je vlastne tá Džednota? Kto ju ovláda? Kedy vznikla? Nakupovala už Mária Terézia v Džednote? Riadia Džednotu mimozemšťania? Všetko je možné, možné je aj to, že jediný slovenský hypermarket má jedinú predajňu, a to v Košiciach, v nejakom starom sklade, čo pôsobí zvlášť vábne. Keďže je to údajne obchod plný života, dávajte si pozor, aby vám z košíka náhodou neuletelo také mrazené kurča, ktoré by bolo až príliš živé. Predavačky nemajú zahraničné vplyvy, ako pri ostatných sietiach a tak sa ani neusmievajú, ani nechodia všetky so smiešnymi čiapočkami a podobne. Niektoré by si mali dať štítok „pozor, hryziem!“.

No a to je asi tak všetko. Zabudol som na niečo? Dúfam že nie. A môžete si byť istí, že ak ste sa dostali až sem, ste pripravený čeliť všetkým možným nástrahám, ktoré vás v týchto veľkých škatuliach čakajú. Veľa šťastia!